Niekedy nemusíme cestovať dlhé cesty do neznáma, aby sme objavili očarujúce a pri tom málo objavené miesta, kde môžeme v kľude stráviť deň či víkend, a nechať sa unášať peknými historickými scenériami. Príkladom môže byť historické mestečko Šoproň, na samom západnom cípe Maďarska, takmer zo všetkých strán obklopené Rakúskom. Práve Šoproň môže byť dobrým nápadom na jednodňový výlet, ak ste už navštívili Budapešť či Balaton, a hľadáte nové zážitky u našich južných susedov.
ŠOPROŇ V KOCKE:
- Šoproň získal v 13. storočí titul slobodné kráľovské mesto
- Mesto má prívlastok „najvernejšie mesto Maďarska“ či „Baroková perla Maďarska“
- Šoproň má bohatú históriu a kedysi bol významnou rímskou osadou s dodnes zachovanými pamiatkami tejto doby
- Významné univerzitné mesto v Maďarsku
- Ako jedno z mála miest v Maďarsku si zachovalo svoj stredoveký charakter v centre mesta
- Patrí medzi najstaršie mestá v krajine
- Vďaka tesnej blízkosti Neziderského jazera a polohe v objatí Šopronských hôr je výborným miestom aj na športové aktivity
MESTO POD MAĎARSKÝMI ALPAMI?!
Veru tak. A Šoproň je svojim spôsobom alpským mestom v Maďarsku! Maďarsko, prevažne nížinatá krajina z ktorej si často Slováci uťahujú žartami typu, že najvyšší kopec v krajine je hlina, ktorú vyhádže krtko, má Alpy?! Ako je to vôbec možné? Tento fascinujúci geografický paradox som si skrátka nemohol odpustiť a musím ho sem napísať hneď na začiatok.
Alpy sa tiahnu od Stredozemného mora vo Francúzsku a posledné „doznelky“ končia až pri Viedni kde ich delí od Karpát Malá Dunajská kotlina. V týchto miestach môžeme pozorovať rôzne výbežky Východných Álp. A práve tu je pes zakopaný. Jeden takýto nenápadný výbežok môžeme pozorovať na mape od Viedenského nového mesta (Wiener Neustadt – cca 50 km južne od Viedne), tiahnuc sa smerom na východ k maďarským hraniciam až postupne malou časťou zachádza do Maďarska, kde sa tento kúsok pozná pod názvom Šoproňské vrchy. Jedná sa teda oficiálne o Alpské predhorie. Mne to z počiatku nešlo do hlavy lebo kombináciu Alpy a Maďarsko mi môj rozum neprijímal. Aj keď je táto maličká časť Alpského predhoria dramaticky nižšia od tých klasických Álp ako ich poznáme (najvyšší kopec Šoproňských hôr má len 606 m n. m.), priložili ruku k dielu a práve takéto paradoxy robia geografiu a cestovanie oveľa zaujímavejšími. To len tak zo začiatku na odľahčenie.
NAJVERNEJŠIE MESTO MAĎARSKA
Na takýto lichotivý prívlastok môže byť Šoproň právom hrdý. Už poloha mesta a bezprostredná blízkosť Rakúska takmer zo všetkých strán napovedá, že Šoproň mal blízko aj k tejto susednej krajine. A nie len blízko, ale bol aj jeho súčasťou. Teda skôr povedané, súčasťou Habsburskej monarchie, ktorej bol pridružený po porážke Uhorska Osmanmi v bitke pri Moháči v roku 1526. Dlhé roky bol teda kvázi súčasťou Rakúska. Všetko sa však začalo meniť po konci I. svetovej vojny, kedy sa opäť uvažovalo komu bude Šoproň pridružený. Pôvodne mal opäť pripadnúť novovzniknutému Rakúsku a stať sa dokonca hlavným mestom spolkovej krajiny Burgenland. Proti tomu sa domáci ostro postavili a bolo im teda umožnené referendum, v ktorom sa mohli slobodne rozhodnúť ku ktorej novovznikajúcej krajine bude ich mesto pridružené. Referendum vyhralo v prospech Maďarska, aj napriek možnosti pripojiť sa k bohatšiemu Rakúsku. Za túto udalosť si Šoproň vyslúžil titul najvernejšie mesto Maďarska.
Šoproň je však napriek tomu dvojjazyčným mestom. Aj po uliciach budete často vidieť nápisy ak v rodnej maďarčine, tak aj po nemecky. Rakúšania a Nemci ho však poznajú ako Ödenburg. Okrem blízkeho kontaktu a spoločnej histórie s Rakúskom, tu žila aj veľká nemecká menšina (v tisícoch obyvateľov), ktorú odtiaľto v roku 1946 vyhnali práve kvôli ich rodnej nemčine. Odkazuje na to pamätník s tabuľami pri luteránskom kostole v centre mesta.
V HISTORICKOM CENTRE
Auto nechávam zaparkované na bezplatnom parkoló (TU), pod schátraným bývalým veterným mlynom z 19. storočia a postupne sa vydávam na prehliadku historického centra mesta. Po približne 10 minútach chôdzi ma víta námestie Széchenyi tér, pomenované podľa reformátora a národného buditeľa Istvána Széchenyiho, ktorý je u našich južných susedov označovaný ako „najväčší Maďar.“ Má tu aj svoju sochu. Nájdete tu aj menší park a kostol sv. Juraja. Za cestou smerom do centra leží na začiatku uličky Templom utca fotogenický farebný nadpis Sopron a neskôr natriafam na pamätnú tabuľu venovanú hudobnému skladateľovi z 19. storočia – Franzovi Lizstovi, ktorý sa narodil v neďalekom rakúskom Raidingu, kedysi spadajúcemu pod Šoproňský komitát. V Šoproni vraj odohral aj svoje rané koncerty.
Pokračujem ďalej pomedzi farebné barokové meštianske domy až k malému námestiu s dominantným evanjelickým kostolom, ktorého veža na mňa už z diaľky vykúkala, je totiž najvyššou kostolnou vežou v meste. Pod ním nájdete spomínaný pamätník odkazujúci na vyhnanie Nemcov z mesta, stredom zámerne puknutý ako symbol rozdelenia. Pokračujem ďalej kým na mňa nezačne vykúkať tentokrát najznámejšia veža mesta Tűztorony, (ktorej nižšie venujem samostatný bod), až sa ocitám v samom srdci mesta na krásnom námestí Fő tér. V strede námestia stojí bohato ozdobená socha najsvätejšej svätej trojice, jedno z najcennejších diel maďarského sochárstva.
Nachádza sa tu hneď niekoľko významných najmä svetských budov, a to múzejný komplex Muzeumnegyed, požiarna veža, rozsiahla budova radnice a tiež gotický kostol nanebovzatia Panny Márie, ľudovo zvaný Kozí kostol postavený v 13-14. storočí. Všimnete si ho aj podľa jeho 47 metrov vysokej veže, na ktorej možno vidieť erb s kozou. Prečo koza? Existujú dve teórie. Prvou je, že za jeho stavbou stojí istý Henrik Geißel (Geiß = koza po nemecky) ktorý podporil stavbu kostola, na čo sa mu začalo hovoriť kozí kostol a druhý príbeh hovorí o koze ktorá tu našla poklad. Po otvorení ťažkých dverí, vás ovanie kostolná aróma a hrobové ticho.
Zaujímavosťou je, že aj napriek tomu že korunovačnými mestami Uhorska bol Stoličný Belehrad a neskôr Bratislava, v tomto kostole sa takisto odohrala jedna korunovácia a to v roku 1625, keď tu bol korunovaný Uhorský kráľ Ferdinand III.
Veľmi peknou uličkou v meste je aj Új-utca (Nová ulica), lemovaná nádhernými meštianskymi domami, ktoré dopĺňa požiarna veža, čím tvoria malebný, pohľadnicový fotospot. Táto ulička spája námestia Fő tér a Orsolya tér, a kedysi bola centrom židovskej komunity v Šoproni, kým neboli z mesta v 16. storočí vyhnaní. Mnohé domy tu dodnes majú zachované svoje stredoveké prvky čo ich robí o to viac výnimočnými. Dominantnou stavbou na neveľkom námestí Orsolya tér je kostol Uršulínok, vbudovaný akoby medzi ostatné budovy (v tomto prípade medzi kláštor) čo mi pripomínalo Asamkirche v Mníchove.
V meste som síce nenavštívil žiadnu reštauráciu, ale na tradičných maďarských špecialitách som si pochutnal na sobotných trhoch ktoré sa konajú za požiarnou vežou na ulici Várkerület. Nájdete tu stánky ponúkajúce Klobásky, langoše, trdelníky a podobne.
POŽIARNA VEŽA
Tűztorony, teda Požiarna veža, vysoká 58 metrov, leží v samotnom srdci mesta na hlavnom námestí (Fo-tér) a je neodmysliteľným symbolom Šoproňa. Názov požiarna si získala pre svoje využitie – sledovanie nebezpečenstva požiaru v meste a okolí. V roku 1676 však vyhorela aj samotná veža, načo musela prejsť viacerými rekonštrukciami, no dnes sa hrdo a nepoškodene týči nad Šoproňské strechy a je pýchou mesta. Pod vežou sa nachádza pamätná tabuľa, odkazujúca na už spomenuté referendum z roku 1921, ktoré rozhodlo o identite mesta.
Návštevníkov poteší možnosť vyjsť na vežu a užiť si krásne výhľady na celý Šoproň, ale aj jeho blízke a vzdialené okolie. Súčasťou výstupu na vežu sú aj zástavky na jednotlivých poschodiach venované histórii mesta. Môžete si tu tiež vychutnať kávu v Museum Café.
STAROVEKÉ MESTSKÉ HRADBY
Prejdite z námestia popod Požiarnu vežu, následne odbočte vľavo a vydajte sa na malebnú prechádzku úzkymi uličkami popod majestátne stredoveké mestské hradby. Tie boli postavené na obranu mesta, a ich história siaha až do Rímskych čias, keď sa ešte toto mesto volalo Scarbantia. Súčasná podoba je zo stredoveku, kedy bolo celé opevnenie rozšírené. Prechádzka popod tieto hradby vás prevedie rôznymi tajomnými zákutiami a odhalí historický význam mesta, a tiež si tu môžete v pokoji oddýchnuť. Šoproň určite netrpí overturizmom, ako napríklad Benátky, takže tu budete mať kľud. Súčasťou hradieb sú aj strážne veže a celý tento komplex je spolu s rímskym fórom najstaršou zachovalou stavbou mesta. (Na mapách toto miesto nájdete ako Várfalkert)
SCARBANTIA – RÍMSKY PREDCHODCA MESTA
História mesta Šoproň nezačína obdobím baroka, ale siaha až do neskoršieho staroveku (1-4. storočia), kedy na území mesta stálo rímske osídlenie Scarbantia. Význam tohto rímskeho osídlenia posilnila aj poloha mesta ležiaca na trase Jantárovej cesty, spájajúcej vtedajšiu Rímsku ríšu s Baltským morom – zdrojom jantáru, ktorý bol v starovekom Ríme luxusným tovarom. Mesto tak z tejto trasy profitovalo z mýta, službách pre kupcov a cestujúcich, obchode a podobne. Vďaka strategickej polohe sa z osady stalo významné rímske municipum, pričom tu vzniklo aj rímske fórum a amfiteáter ktoré tu môžete v obmedzenej miere vidieť aj dnes.
Len pár krokov od hlavného námestia Fo-tér sa za mestskou radnicou nachádza Rímske fórum – otvorená zóna s vykopanými rímskymi ruinami vybudovaná na základe výskumov z minulého storočia. Fórum bolo vybudované počas vlády Trajána a Hadriána s použitím typických talianskych vzorov a bolo hlavným verejným priestranstvom Scarbantie. Námestie fóra meralo 45×46 metrov, nachádzali sa tu sochy Jupitera, Junóny a Minervy. Zaujímavosťou je, že malo podobne ako aj ostatné rímske mestá vybudovaný kanalizačný systém, ktorého časti sa aj dodnes zachovali.
Naopak 1km severozápadne od centra sa po približne 15 minútach chôdze od námestia ocitám pri obrovských valoch, dnes zvyškoch veľkého rímskeho amfiteátra Scarbantie postaveného v 2. storočí nášho letopočtu. V 3. storočí bol rozšírený a dosahoval veľkosť 125×75 metrov s kapacitou 6000 ľudí, pričom do arény viedli tri brány. Pri hlavnom sa nachádzala svätyňa bohyni Nemesis- patrónky gladiátorov, a Diany – ochrankyne zvieracích zápasov. Konali sa tu zvieracie zápasy, gladiátorské bojové hry, cirkusové predstavenia, politické a náboženské podujatia či trestné podujatia. Mimochodom gladiátori boli veľmi oslavovaní a patrili medzi najlepšie platených ľudí v staroveku, dozvedám sa na informačnej tabuli pred pozostatkami amfiteátra. No a bonusom je krásny výhľad na mesto.
BANSKÉ MÚZEUM
Ďalším, veľmi príjemným prekvapením počas mojej návštevy Šoprone, bolo ústredné banské múzeum. Pred samotným výletom sem, som si až tak extra nezisťoval či tu sú nejaké múzeá, či nie a o banskom múzeu sme sa dozvedeli až priamo na námestí, kde priamo pred vchodom bol reklamný panel o tomto múzeu a to aj po Slovensky! Najprv som si myslel, že sa mi to len vidí, no je to skutočne tak. Vidieť na verejných priestranstvách v Maďarsku slovenské nadpisy je celkom rarita, čo poviete? Sám som z mesta s baníckou históriou, a tak si hovoríme že prečo nie. Možno tam nájdeme niečo aj o Slovensku.
A veru, a viac než dosť. Pani zamestnankyňa s poslabšou nemčinou nám poukazovala kadiaľ máme ísť a my sme sa o baníctve, aj o tom na Slovensku dozvedeli až-až. Jedna miestnosť je dokonca špeciálne venovaná Banskej Štiavnici a čerešňou na torte bola miestnosť s maketami baníckych strojov, ktoré sa po stlačení červeného tlačidla hýbali, tak ako v skutočnosti fungovali (Gáple, Parné stroje na odčerpávanie vody a iné).
Pri vchode je tiež sekcia určená deťom s názvom „veselé ťaženie.“ Celé múzeum je aj so slovenskými titulkami a informáciami, čo je pre Slováka až zarážajúce, no určite potešujúce. Jedná sa o najrozsiahlejšie múzeum s baníckou zbierkou v Maďarsku. Neskôr som zistil, že toto múzeum vlastne vzniklo presťahovaním banskej akadémie z Banskej Štiavnici v roku 1918 ktorú predtým založila Mária Terézia. So študentským preukazom sme spolu dvaja platili dokopy len smiešnych 3,70€. Dá sa platiť aj kartou.
MÚZEUM NEGYED
Múzeum Negyed, teda múzejná štvrť, je nádherný múzejný komplex celoštátneho významu, ktorý bol otvorený v roku 2023 spojením štyroch historických budov – Storno-ház, Tábornok-ház, Fabricius-ház a už známa Tűztorony. Toto múzeum som navštívil v sobotu, čím som získal nejakú zľavu a platil som 1200 forintov (niečo cez 3 eurá). Odporúčam vám návštevu Storno – ház, ktorý mi pri pokladni odporučil aj mladý pracovník múzea. Tento meštiansky dom vás príjemne prekvapí detailnou zbierkou starého nábytku, obrazov, keramiky, skratka autentický meštiansky interiér z 19. storočia. Názov Storno nemá so stornovaním nič spoločné, je to pomenovanie po Ferencovi Stornovi, reštaurátorovi a vášnivom zberateľovi umenia a starožitností. Možno vám bude trochu nepríjemné, že po celý čas vás bude sprevádzať staršia dáma, ktorá je síce milá, no okrem materskej maďarčiny príliš nerozpráva aj keď sa snaží čo to vyhŕknuť v cudzej reči napríklad po nemecky. Ja po maďarsky viem len pár úplne základných slov a kratších viet čo sa jej aj tak veľmi rátalo :D. Múzeum je však veľmi pekné a určite významné miesto pre návštevníkov mesta. Ak vás zaujíma viac archeologická expozícia a nálezy zo Scarbantie, navštívte Fabricius-ház. Tábornok-ház (Generálov dom) reprezentuje dejiny mesta Šoproň, obdobie renesancie a baroka, meštiansky život a remeslá.
ŠOPROŇSKÉ VRCHY
Šoproň to nie je len príjemné historické mesto, ale aj príroda a aktívny oddych. Presvedčiť sa o tom môžeme priamo nad mestom v Šoproňských vrchoch, ktoré sú ako som vyššie spomínal, súčasťou alpského predhoria zasahujúceho do Maďarska. Toto pohorie si pri ceste do Šoproňu všimnete aj pre 154 metrov vysokú televíznu vežu na jednom z najvyšších vrchov tohto pohoria, ktorá je výborným poznávacím znakom viditeľným z desiatok kilometrov. Veža bola postavená v roku 1970, no verejnosti prístupná žiaľ nie je. V roku 2017 mala dokonca namále, a objavili sa plány na jej zbúranie, proti čomu sa miestni postavili. O jej sprístupnení pre verejnosť sa dohadovalo, no nikdy sa veci neposunuli.
Šoproňské vrchy ponúkajú možnosti turistiky, ale aj zážitkové chodníky pre deti či opičie dráhy. Nachádzajú sa tu aj vyhliadkové miesta s výborným výhľadom na mesto a široké okolie. Jedným z nich je napríklad vysoká drevená rozhľadňa Sörházdombi, odkiaľ uvidíte nádherné panoramatické výhľady na celý Šoproň, v pozadí so scenériou Neziderského jazera. Spoza Šoproňských vrchov na vás bude vykúkať aj mohutná rakúska dvetisícovka Schneeberg. K rozhľadni sa dá dostať aj autom. To však s rozhľadňami v meste nekončí. Je ich tu ďalších 5, za zmienku stojí ešte známejšia vyhliadka Károly – kiláto, ktorá je už za poplatok 1000 florintov, (niečo okolo 2,50€) a keďže je vyššie položená, tak ponúkne ešte viac panoramatických scenérii.
TARÓDI VÁR – HRAD INŠPIROVANÝ ŠOMOŠKOU
Taródi Vár je hrad, ležiaci juhozápadne od centra pod Šoproňskými vrchmi, ktorý síce nie je historickým skvostom ale dielom dnes už nebohého Istvána Taródiho, domáceho obyvateľa, ktorý sa rozhodol že si postaví hrad. Stavbu odštartoval začiatkom 50tych rokov a jeho úplné dokončenie trvalo 50 rokov. István Taródi hrady miloval a veľa hradov navštevoval aby sa nimi nechal inšpirovať. Takto navštívil aj Šomošku, po ktorej sa rozhodol pre kruhové veže aj na svojom hrade.
István Taródi zomrel v roku 2010, a jeho nezlomná pevná vôľa sa navždy zapísala na tomto zaujímavom hrade. Dodnes je Taródiho hrad prezývaný Hrad Bláznov, pre jeho bláznivý no splnený cieľ. V súčasnosti si túto stavbu môžete vychutnať z vnútra aj vonku za približne 5 eur. Aj takto vyzerá v praxi ísť si za svojim snom.
TYPY V OKOLÍ
Neziderské jazero – to je jasnačka. Menšia sestra Balatonu, je najväčším jazerom v Rakúsku, zasahujúcim až do Maďarska. Aj keď je Rakúska časť oveľa väčšia a obľúbenejšia, Maďari tu takisto vyhlásili národný park a nájde sa tu aj nejaká tá pláž na okúpanie. Neziderské jazero tiež ponúka možnosti plavby loďou, cyklistiky či príjemných prechádzok.
Széchenyi-kastély – kaštieľ postavený v prvej polovici 18. storočia bol domovom významného rodu Széchenyovcov a samozrejme aj už spomínaného Istvána Széchenyiho. V roku 2016 bol tento komplex vyhlásený za národnú pamiatku. V súčasnosti tu okrem parku a nádherných alejí nájdete aj múzeum. Nachádza sa pár km východne od Šoproňu.
Esterházy-kastély – ešte veľkolepejší kaštieľ nájdete v mestečku Fertőd, 30km východne od Šoproňa. Najväčší barokovo – rokokový komplex v Maďarsku si vyslúžil prezývku maďarský Versailles. Rovnako ako predošlý kaštieľ, aj tento bol postavený v 18. storočí. V areály sa nachádzajú záhrady a vnútri pompézneho kaštieľa zas výstavy.
Fertőrákosi Kőfejtő – V blízkosti mesta sa nachádza dedinka Fertőrákos, kde nájdete unikátne vápencové lomy, ktoré slúžili už v Rímskych časoch. Nachádza sa tu jaskynné divadlo a takisto sa tu konajú aj koncerty.
Eisenstadt – Nakoľko sa Šoproň neujal pôvodného plánu byť súčasťou Rakúska a stať sa hlavným mestom Burgenlandu, túto úlohu zobral do rúk Eisenstadt. Ten je v súčasnosti najmenším hlavným mestom spomedzi všetkých spolkových krajín v Rakúsku. Vychutnajte si malebné historické centrum a navštíviť tiež môžete zámok Esterházyovcov, ďalší historický klenot tejto šľachtickej rodiny z čias Habsburskej monarchie.
